Rána nocí prebdených

rána nocí prebdených

tých čo láskou voňajú

dráždivých vlhkých pier

čo múry zábran búrajú

tie rána sú márnivé

a dýcha na ne mráz

ty odchádzaš, ja spomeniem si rád, že

krásne hriechy mám

na svedomí odložené

v tajných kútoch sú

raz mi budú odpustené

rána ulíc bezmenných

dávno osud mám určený

víno duší spriaznených

dám si raz v tieni všedných dní

v tých uliciach každý z nás

o svoj osud hrá

no ja sa len tak ľahko nepoddám

krásne hriechy mám

na svedomí odložené

múdrym súdom sú

na nevinu odsúdené