Prometheus

Kto si ma volá ktosi to zkúša niekomu naozaj nechýbam

Stále ma čaká a pritom nevie že vysoko v horách bývam

že som tu pevne prikovaný s osudom dávno vyrovnaný

Aj keď sa snažím neviem sa pohnúť ruky mám skamenené

oči ma pália dívam sa dolu na nič sa nespomeniem

spomienky matné ma sledujú jak čierne supy obletujú

X: Za tmavej noci lásku a dážď ukradol som pre ľudí

ja som si sám nenechal nič a nik ma neprebudí

R: Bohmi som spútaný od ľudí vzdialený

nebom aj zemou sudený

smädný a bezbranný aj tak nič nezradím

ku svojej skale pribitý

A každý večer supy sa zídu vytrhnúť čo ešte mám

niet čím sa brániť ruky sú v putách až ráno sa spamätám

pritom nič nemám len silu skál nikdy nič som nedostal