Matka

1. Máš, smutnú tvár,

vždy keď prídem domov ráno

nie, nezaspíš, čakáš kým sa ti nevrátim

Vždy sa pýtaš, kde sa túlam,

celú noc, a s kým

Ó, ja cítim, jak ty smútiš, aj tak dúfam

že pre pár sĺz ma predsa nezatratíš

R: Mama, ja to dávno viem,

že som k tebe zlý, aj keď som tvoj

zabudni na trápenie ktoré so mnou máš

a vždy pri mne stoj.

2. Vieš, ja som sám, dávno iný než som býval

Snáď pochopíš, že veci zlé pred tebou skrývam

Netušíš, že mňa tvoj smútok, bolí viac než svoj

Ó, je mi ľúto, tvojich vrások, sám sa trápim,

že svoj tieň už viac neprekročíš.

R: